Martina Punová, 45-ročná mamina a pracujúca žena, sa rozhodla radikálne zmeniť svoj životný štýl s Fitlaviou. Po rokoch neúspešných pokusov, vyčerpania a problémov so sebavedomím si povedala, že dá šancu „Nakopávačke“ a rozhodne to neľutuje. Jej príbeh je dôkazom, že nikdy nie je neskoro začať odznova a nájsť v sebe energiu a silu na premenu. Prečítajte si jej inšpirujúcu cestu, ktorá vám ukáže, že vytrvalosť a podpora dokážu zázraky.
Mnohí hovoria, že prvý krok je najťažší. Ako ste sa cítili, keď ste sa rozhodli začať túto výzvu s Fitlaviou?
Toto je svätá pravda, pravda je však aj to, že „nie je najťažšie“ to rozhodnutie niečo so sebou urobiť, ale najťažšie je to urobiť. Výzvu som začala v januári 2024. Nieže by som predtým necvičila, chodievala som pravidelne do fitka, mala som aj osobného a skvelého trénera, nášho hlohovského majstra v kulturistike, s ktorým som dosahovala skvelé výsledky, ale… Čas je niekedy proti nám, takisto zdravotné problémy, pre ktoré som prestala cvičiť.
Keď som si pred Vianocami 2023 všimla reklamu na Novoročnú nakopávačku, uvedomila som si, že by som mala zase niečo so sebou urobiť, ale až po Novom roku, treba predsa pojesť tie úžasné koláčiky, ktoré sme s deťmi napiekli ????. Keď som sa 1.1.2024 postavila na váhu, a z váhy 68 kg, ktorú som mala pred rokom, tam na mňa vyskočilo 78,8 kg, skoro som skolabovala. Viete, ja hovorím, že ak sa človek vidí každý deň, tak si ani „nevšimne”, že nejak priberá, hlavne ak to ide pomaly. Jedine si po čase uvedomí, že tie nohavice už nejdú tak nejak zapnúť. A potom si všimnete to pretekárske brucho, ktoré preteká von cez tie nohavice…
„Hanbila som sa ísť aj do toho fitka, aby som konečne začala niečo so sebou robiť. Úplne som stratila kondičku a pri chôdzi ma bolievali členky.”
Tak som sa rozhodla, že skúsim teda tú nakopávačku. Cítila som sa fakt hrozne, keď ma manžel odfotil a ja som sa videla na tej fotke, hanbila som sa ako nikdy v živote, vyzerala som, že už ma delí len krôčik od podoby s Michelinom. Cítila som, že mi ubúda energia, nechcelo sa mi nič robiť. Stále som si však nevedela predstaviť, ako človek môže cvičením doma schudnúť…
Povedala som si teda, že buď alebo… Dám tomu šancu, keď tak, prídem len o poplatok za členské, ktoré zas nie je také vysoké, že by ma priviedlo na mizinu…
Opíšte svoje pocity predtým, ako ste sa pustili do výzvy – ako sa líšia od toho, ako sa cítite teraz?
Predtým, ako som sa pustila do výzvy som sa cítila stále unavená, nič ma nebavilo, mala som problém s pleťou. Hanbila som sa už aj pred manželom. Hanbila som sa ísť aj do toho fitka, aby som konečne začala niečo so sebou robiť. Úplne som stratila kondičku a pri chôdzi ma bolievali členky.
„Jediné, čoho som sa obávala, bolo sklamanie… že čo ak to bude strata času… čo ak aj tak neschudnem… čo ak tie cviky budú „o ničom“.”
Teraz sa cítim skvelo, mám energiu, že mi nestačí 24 h deň, viac vládzem a aj okolie mi hovorí, že som omladla. A hlavne sa už nehanbím vyzliecť sa pred manželom! ????
Čoho ste sa najviac obávali, keď ste začínali? Ako sa vám podarilo tento strach prekonať?
Jediné, čoho som sa obávala, bolo sklamanie… že čo ak to bude strata času… čo ak aj tak neschudnem… čo ak tie cviky budú „o ničom“. A čo keď začnem, zas budem mať hroznú svalovicu, že si ani nesadnem… že si nebudem vedieť organizovať čas, predsa len rodina, práca, moje externé štúdium na VŠ… Že to nebudem všetko stíhať, keďže som zmenila aj prácu a dochádzam denne skoro 180 km tam a späť, 4 h denne trávim ešte navyše v autobuse… Je to vôbec možné skĺbiť? Bolo! ????
„Čo sa týka stravy, tak to som vedela, že strava je pri chudnutí 70 % či 80 % úspechu.”
Ako vyzerala vaša bežná rutina predtým, a ako sa zmenila počas tejto výzvy s Fitlaviou?
Môj deň vyzeral dosť nabito, pracujem v 3-zmennej prevádzke, plus dochádzanie za prácou… ja som sa už síce týždeň pred nakopávačku odhodlala a začala doma cvičiť s gumami, ktoré sme si s manželom kúpili ešte počas covid obdobia, ale dovtedy som sa venovala viacmennej bežným rutinám – upratať, navariť, porobiť si veci do školy, alebo sa učiť na skúšky.
A keďže sme si pred dvomi rokmi kúpili aj psíka, tak som s ním chodievala na prechádzky. Všetko záleží, akú smenu som mala.
„Pocit zo zmeny? Neskutočný…. predstavte si, že ja som bola od detstva obézna. V šiestich rokoch som vážila 42 kg, v trinástich som mala už 78 kg. Nikdy som nevedela behať, šplhať po lane, ani skákať do výšky ako ostatné spolužiačky. Teraz, keď mám 45 rokov som ešte v lepšej kondícii nebola.”
Mali ste obľúbené jedlo, ktorého ste sa museli vzdať? Aké nové jedlo ste objavili a zamilovali sa doň?
Čo sa týka stravy, tak to som vedela, že strava je pri chudnutí 70 % či 80 % úspechu. Nevarievala som nejak mastné jedlá, ani vyprážané. Kupujem len kuracie a hovädzie, občas morčacie mäso. Ale kvôli deťom som občas robila aj parené buchty, palacinky, či iné dobroty. Sem tam rezne a vysmážaný syr – a toho som sa musela vzdať, lebo ten ozaj zbožňujem.
Takisto bryndzové halušky a pizza už nie sú tak často u nás na stole ako pred nakopávačkou. Nikdy som nejak extra stravu neriešila, vážila som si max. na raňajky vločky a dávala som si kopček ryže. V nakopávačke som objavila množstvo nových chutí, obľúbila som si niektoré jedlá, ako napr. tortily, bulgur, či kuskus, ktorý som predtým vôbec nejedla. Alebo cottage cheese, ktorý mi vôbec nechutil, no v kombinácii napr. s nivou je skvelý.
Z jedál mi veľmi chutila indická kuchyňa – kura s jablkom a batátmi a tiež zapečené cestoviny , ktoré som si trochu zmenila, ale tie milujú aj deti, tak často pýtajú hlavne toto jedlo.
„Na jar by som sa chcela skúsiť prihlásiť na Sparťan Race.”
Prišiel počas výzvy s Fitlaviou nejaký jeden konkrétny moment, kedy ste cítili, že ste dosiahli prelom? Aký bol ten pocit?
Áno, prišlo niekoľko momentov, kedy som dosiahla kondičku natoľko, aby som zabehla aspoň 5 km vkuse, taktiež keď som zistila, že dám bez problémov 10 klikov. A pocit? Neskutočný…. predstavte si, že ja som bola od detstva obézna. V šiestich rokoch som vážila 42 kg, v trinástich som mala už 78 kg. Nikdy som nevedela behať, šplhať po lane, ani skákať do výšky ako ostatné spolužiačky. Celé detstvo som počúvala na moju adresu len posmešky, výsmechy, ako tučko bombička, lízatko, či godzilla…
Teraz, keď mám 45 rokov som ešte v lepšej kondícii nebola. A postavička je tiež tip top, i keď zaspať na vavrínoch nemôžem a stále je na čom pracovať. ????
Skúsili ste počas výzvy s Fitlaviou aj niečo nové alebo pre vás nezvyčajné, na čo by ste si predtým nikdy netrúfli?
Zatiaľ to boli len dlhšie „prechádzky“ typu indiánsky beh, keď sme aj s manželom odbehli tak 12 – 15 km, to by som si naozaj predtým netrúfla. A rozmýšľam, že na jar by som sa chcela skúsiť prihlásiť na Sparťan Race. Ak budem mať ovšem v poriadku koleno, ktoré ma v tomto čase trošku trápi.
„Dosť veľkú oporu som našla aj vo Fitlavii, kde sme sa navzájom povzbudzovali, radili si, či tešili nielen z vlastných úspechov.“
Akú úlohu zohrávala na vašej ceste komunita alebo podpora od rodiny a priateľov?
Veľkú… naozaj, ak človek sa dá na nejakú cestu a ide za svojim snom, podpora od blízkych je na nezaplatenie. Ja naozaj môžem poďakovať môjmu manželovi, ktorý stál a aj stojí pri mne, bol mi oporou, parťákom, pomáhal občas s tréningom, s technikou a pod.
Dokonca mi pomohol splniť môj šialený nápad, keď som plánovala kúpiť sadu nakladacích činiek. Dosť veľkú oporu som našla aj vo Fitlavii, kde sme sa navzájom povzbudzovali, radili si, či tešili nielen z vlastných úspechov.
Máte nejaký špeciálny moment alebo spomienku, kedy ste si uvedomili, aké máte šťastie, že máte takúto podporu?
Špeciálnu spomienku nemám, ani nejaký moment, možno len, keď sa ma niekto zo známych spýta, že či som chorá, keď som toľko schudla a koľko som schudla a ja im odpoviem, že 15 kg s Fitlaviou! Manžel vraví, že cvičím s Marošom Molnárom a Fitlaviou, a že je na mňa pyšný, že naozaj tie výsledky stoja za to. A mne tiež vždy urobí radosť, keď mi povie, že vyzerám dobre. ????
